Fašiangy ako sa patrí
₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪
Fašiangy je obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. U nás sa v 9. storočí používal termín mäsopust. V Česku sa toto slovo zachovalo, na Slovensku sme prebrali nemecký názov fašiangy. Znamenal symbol zábavy, hodovania a pitia. Také boli fašiangy v minulosti a také sú i dnes. Je to obdobie prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje 40 dňový pôst. Koniec fašiangov symbolizuje pochovávanie basy, ktorá v pomyselnom hrobe spočinie až do Veľkej noci.
₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪
Blíži sa pätnásta hodina. Vo vestibule Kultúrneho domu v Novej Vsi nad Žitavou je pripravený pohrebný sprievod s nebožtíkom. Pán farár si ešte na nečisto odrieka pohrebnú reč, vedľa neho uplakaný kostolník, dvaja spevári, zvaní božţie bľačadlá, štyria funebráci a päť plačiek. Každým lomcuje zadržiavaný plač, akurát bľačadlá sa potužujú z ploskačky, aby lepšie ručali.Vnútri sa tiesnia zdrvení Novania, lebo nebožtík bol veľmi oblbený (pardon –obľúbený). Vzápätí sa do sály otvoria dvere a za hučania Jerichových trúb začal sa srdcervúci obrad. Chudátenko basu vystreli na máry. Pán farár ţvatlal, bľačadlá bľačali, funebráci si skoro galoty uplakali a plačky ručali ako zmyslovzbavené. Aj ja som si, veru, trochu „pošklébil.“ Jaj, ako to len dobre padlo. Napokon nebožtíka (teda basu) za veľkého skuvíňania vyniesli. Amen!
Vzápätí sa všetko na dobré obrátilo. To keď sa na parket vyrojili fašiangové masky. Bola že to pastva pre oči! Razom každý zabudol na nebožtíka. Asi 50 masiek sa začalo producírovať dookola, jedna krajšia ako druhá. Najmä na tých mrňúsov si mohol človek oči vyočiť. Najmenšia maska mala asi tak rok. Keby nie tatu, asi by to neustála. Ale aj tie odrastené by sa určite minuli. Žiaden krepový papier, žiadne kartónové čapice, pravý hodváb, kanafas, flaušové čipky, jaj, či len boli pristrojené! Ako nevesty! Škoda, že uţ sú všetky rozchytané. Kto vyhral? Všetci. Odmenou boli chutné šišky, fánky, pagáče, koláče podľa receptov starých mám. A keď ste sa ešte pritom dobre na parkete vyskákali, radosti nebolo konca-kraja. Na konci fašiangovej veselice každý už zabudol, že na začiatku umrela oná... basa! Diagnóza – basu trafil šľak! Nuž, 40 dní, sa budeme postiť, aby sme sa potom znovu mohli dopriať ďalšie svetské radosti.
₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪₪